Pomoc dieťaťu v prvých rokoch vzdelávania je nevyhnutná a dôležitá. Ako však dieťa rastie, časom predsa len očakávame, že si osvojí schopnosť samostatného učenia. Bohužiaľ, nie je to vždy také jednoduché a nie je to vždy tak. Ako pomôcť dieťaťu učiť sa, aby potrebovalo našu pomoc čoraz menej?
Nepoužívajte skratky alebo tzv. instantné riešenia ...
Žijeme rýchlo. Vždy máme toho príliš veľa. Povinnosti a starosti. A k tomu ešte táto pandemická situácia. Často nemáme čas odkladať úlohy, vysvetľovať príklady alebo hľadať zdroje, z ktorých možno získať spoľahlivé informácie. Preto namiesto toho, aby sme deti učili, ako sa naučiť učiť sa, dávame im hotové tzv. instantné riešenia.
Je vám to známe? Z krátkodobého hľadiska je to pre nás rýchlejšie a pohodlnejšie, ale z dlhodobého hľadiska sa bohužiaľ ukáže, že naše dieťa sa nevie učiť samostatne a častokrát si dokonca zvykne, že my mu robíme domáce úlohy.
Je rýchle, jednoduché a ľahké nadiktovať dieťaťu informáciu, ktorú mu vyhľadáme v knihe, na internete alebo nadiktovať mu výsledok – hotovo, pomohli sme mu s úlohami. Pomohli sme mu ale naozaj? Nerobíme mu len medvediu službu? Pre dieťa je lepšie keď tieto úkony zvládne samo, samo si nájde v knihe odpoveď na otázku, samo si vypočíta príklad...a áno, vieme, dlho mu to trvá, ale myslite na to, že je to prirodzené, veď sa to predsa ešte len učí, dokonca má právo robiť aj chyby a pomýliť sa (rovnako ako my v jeho veku a často ešte aj teraz). Preto je najdôležitejšia veľká dávka trpezlivosti, aby ste mohli dieťa nechať učiť sa samé, byť pri ňom, byť nápomocný, ale nie robiť to zaň.
Ako to teda zmeniť?
Ako naučiť dieťa učiť sa samostatne? Čím skôr začnete, tým lepšie ...
Bez počiatočnej investície času a spomínanej trpezlivosti to nebude možné ... Ale neskôr bude vaša spokojnosť stáť za to!
- Dajte dieťaťu vedieť, že meníte spôsob, akým sa učí, aby mohlo byť v tomto procese samostatnejšie, pretože máte pocit, že je na to pripravené. 😊
- Začnite tým , že si dieťa musí samo pamätať vyučovací rozvrh a úlohy. Alebo sa v ňom aspoň samostatne orientovať. A ak nevie, či a čo sa od neho žiada, aby sa o tom dozvedel od svojich spolužiakov (Tento proces môže chvíľu trvať - napokon je ťažké zvyknúť si na povinnosti.)
Kedy je čas sa učiť alebo robiť domáce úlohy:
- Uistite sa, že vaše dieťa vie a rozumie tomu, čo má robiť. Môžete ho požiadať, aby zadanie zopakovalo vlastnými slovami.
- Nechajte dieťa samé s úlohami, ktoré mu nerobia ťažkosti - jednoducho opustite miestnosť a počkajte na prípadnú žiadosť o pomoc.
- Postupne povzbudzujte svoje dieťa, aby samo zvládalo čoraz náročnejšie úlohy a výzvy (ak dieťa vidí, že je schopné učiť sa samo, bude chcieť čoraz viac samostatnosti!). Ubezpečte ho, že ak skutočne potrebuje vašu pomoc, pomôžete mu, ale veríte, že to zvládne.
- Skontrolujte, ako si urobilo domáce úlohy alebo sa naučilo na písomku, iba ak vás o to požiada. Verte, že to naozaj zvládne. 😊
Čo ak sa ukáže, že úloha je príliš náročná ?
- Spýtajte sa dieťaťa, ako chce úlohu robiť, alebo čo už urobilo . Takto sa dozviete, kde je problém alebo kde vaše dieťa urobilo chybu. (Častá býva napríklad v matematike zámena znamienok.)
- Zistite tiež, ako by si dieťa prialo, aby ste mu pomohli - čo konkrétne musíte urobiť. Pokiaľ to pre neho nie je riešenie úlohy, riaďte sa požiadavkou dieťaťa - dôverujte jeho potrebám. Možno len potrebuje, aby ste boli pri ňom.
- Ak dieťa vôbec nevie, čo má robiť a ako to urobiť, začnite ho viesť správnymi otázkami . Vďaka tomu sa skutočne objaví okamih „a-ha!“, pretože sa zrazu ukáže, že problém bol v niečom, čomu dieťa vôbec nevenovalo pozornosť.
- Ak to tiež nefunguje, pretože problém je pre dieťa skutočne komplikovaný, vyriešte ho s dieťaťom, ALE ... určite prediskutujte ČO presne a PREČO to robíte. Ukázať dieťaťu svoj vlastný spôsob riešenia problémov (v tomto prípade úloh) je veľmi efektívny spôsob učenia. Len sa uistite, či vaše dieťa skutočne rozumie vášmu „čo“ a „prečo“.
A po vyriešení danej úlohy je najlepšie, aby dieťa dokázalo okamžite vyriešiť podobnú úlohu, pretože si potom lepšie zapamätá, čo má v takýchto situáciách robiť.
A ešte dve dôležité rady .
- Nenechajte sa nachytať s prvým "neviem“. Deti sa rýchlo naučia, že tieto krásne „heslá“ poskytujú rýchlu a nízkoenergetickú pomoc. 😉 Preto sa vždy pýtajte, čo presne dieťa nevie a akú pomoc potrebuje.
- Ak sa dieťa pokúsilo zvládnuť úlohu samo a zlyhalo, existuje riziko, že úroveň frustrácie je už (veľmi) vysoká ... V tejto situácii sa k úlohe vráťte, až keď sa dieťa upokojí. 15-20 minútová prestávka dokáže naozaj zázraky. 😊
Začiatky nebývajú príjemné...
Čo ak je vaše dieťa už zvyknuté učiť sa alebo robiť domáce úlohy s vami? Potom môže začiatok samovýučby sprevádzať rebélia. V prípade niektorých detí to nemusí byť zapríčinené ani tak ťažkosťami alebo nedostatkom zručností, ako skôr tým, že dieťa má pocit, že stráca vašu pozornosť a záujem (najmä ak s ním trávime čas hlavne domácimi úlohami). V takýchto situáciách je veľmi užitočné vyhradiť si čas na samostatné učenie a spoločné hry.
V iných prípadoch jednoducho treba prežiť rebéliu - zmena je spočiatku takmer vždy ťažko prijateľná...
Ako rodič majte tiež na pamäti, že známky vášho dieťaťa sa môžu zhoršiť, hneď ako začne so samoštúdiom. To je úplne normálne. Pretože vaše dieťa sa učí zvládať úplne novú situáciu. S každou ďalšou hodinou samoštúdia dieťa pochopí viac o tom, ako sa lepšie učiť. A pravdepodobne to bude ako naučiť sa chodiť - najskôr niekoľkokrát spadne a potom uteká tak rýchlo, že mu bude ťažko držať krok. 😊
Veľa šťastia! A veľa zdravia. Mgr. Zuzana Mondoková
psychologička
